Vzdelanie a pochybnosti.

...novou atmosférou.

Každý človek vlastní jednu dokonalosť. Má hlboko v sebe ukryté nesčítané množstvo prispôsobení sa. Je pozorný na svoje osobné nevýhody a urobí maximum aby ich obišiel. Systém naopak nemá túto vlastnosť, ale vlastní za to nesčítané množstvo kontrolovaných variácií, ktoré sledujú jeho osobné výhody. Ľudský zdroj tak pracuje v atmosfére neustáleho tlaku na individuálny aj tímový výkon a úspornejšie opatrenia. 

Na samom začiatku bol sen ako zlepšiť život. Ale odstúpením od tejto elementárnej jednoduchosti sa prešlo k zložitosti a procesy efektívnych zmien k dokonalosti úplne zabudli na obyčajný život človeka. 
Lídri hľadia dopredu, manažér do boku na svoju konkurenciu a riaditeľ vždy dozadu, kto mu zaostáva. A jednotlivec stráca so všetkým dych. Systém drží pri živote hierarchia riadenia a tlak na jeho veľkú efektivitu. A ľudia len akceptujú povinnosť bez možnosti výberu. Zreteľne je však vidieť, že ak nebude jednotlivec pracovať v tejto slepej atmosfére bažiacej po výkone, odovzdá naopak exekutíve systému ešte viac. 

V opačnom prípade sa chráni pred svojim zánikom osobnou schopnosťou prispôsobovania sa a premýšľa len ako ten systém obchádzať. Alebo úplne oslepne na potreby iných a hľadí už len na svoje záujmy. Chaos takto nastaveného jednotlivca potom núti každú spoločnosť vytvárať stabilne zlé systémy. Neustále naháňa chyby a individuálnu schopnosť človeka prispôsobovať sa.
Myšlienka slobody myslenia sa podsúva ako revolučná  hrozba a to je najlepší spôsob ako si vynútiť pozornosť väčšiny. No jej zavďačovaním nezíska systém viac ako len falošné prijatie. A v takejto atmosfére nemôže nik pracovať efektívne.

Spoločnosť vynakladá nemalé finančné prostriedky na kontrolu už kontrolných mechanizmov. Nové na vývoj systému, ktorý ušetrí takto strácané peniaze. Rastie angažovanosť edukačných pracovníkov, ktorí vnucujú model šťastia a rozpínajúce sa HR oddelenia disponujú motivačnými benefitmi závislostí na odmene. 

Vzniká generácia vzdelaných obchodníkov, ktorá nevedome tvorí v podvedomej atmosfére človeka program falošnej poslušnosti.

Neustále pritom rastie dopyt po vizionároch, čo vedia osloviť jednotlivca a cez neho ovplyvniť atmosféru uzavretého managementu. Lenže ten sa pýta a ruší akceptovanú pretvárku v hierarchii hodnôt. Poukazuje na neochotu a jeho dokonalosť odmietať individuálne potreby.
Ak však dostane človek pravdivé odpovede, prestane používať svoju prispôsobivosť ako zbraň proti nevšímavému systému, zorientuje sa v jeho nutnosti a spoločnosť sa zbaví atmosféry vnútorného konfliktu. 
Slepá  dokonalosť len potiera slobodu a brzdí ľudský zdroj. Nenápadne takto v spoločnosti rastie oveľa silnejší systém - neangažovanosť jednotlivca. Najlepší spôsob ako môže globálna spoločnosť stratiť atmosféru vnútorne šťastného človeka a jeho záujem lojálne pracovať.

Strata príležitosti sa pýtať, degraduje slobodu v myslení a
človek stráca záujem o zúčastnenosť.
autor: Maroš Gečevský/ master IAM