Mať "hmotu" skúseností.

...slobodnou atmosférou.

V jednom starom príbehu sa hovorí o majstrovi, ktorý prijal do učenia nadaného bojovníka. Ale deň čo deň iba staval kamenný múr. Majster ho cez noc zbúral, aby začínal vždy znova tam, kde večer učeň skončil. Napriek tomu, že každý, ktorý postavil, bol vždy kvalitnejší než ten predchádzajúci. 
Jedného dňa to vzdal, veď stavanie múru nebol dôvod prečo chcel do učenia a od majstra odišiel. Kráčal rozčarovaný a neznámo kam, no keď už bol ďaleko, počul volanie svojho srdca a vrátil sa k nemu späť.
Do západu Slnka však zostávalo už len málo času, tak začal improvizovať. Bol nadovšetko precízny a kamene, keďže na viac nemal čas, ukladal na seba po prvý raz bez stavebného lepidla. Trpezlivo vyberal jeden po druhom, pokiaľ mu úplne nezapadli ako skladačka. 
Prvý krát si ľahol spokojný a vôbec ho nemrzelo, že ráno bude z toho úmoru opäť iba rozvalina. Na prekvapenie bolo všetko ako zanechal. Majster si jednoducho počkal a keď k nemu prišiel, povedal: „ Konečne si učeň môj, postavil s pokorou len tebe vlastnou, naozaj silný múr“ a začal ho učiť. Od toho času jeho vedomosti, zručnosť a um naberali na obrátkach. Netrvalo dlho a majster ho prepustil  z učenia ako úplne pripraveného. 

Ak nás skúsenosti vzdelania nútia správať sa podľa naučených návodov, odzrkadľuje to nevôľu zabudnúť na staré a osvedčené poučky. Zabudáme improvizovať, myslieť nekonvenčne a s istotou overeného. Fundovane odmietame všetkému čomu nerozumieme. Napriek všetkým vedomostiam, sme práve preto ešte nepripravení a naše vzdelanie môže len zmazať naše sny. Neuvedomujeme si často, že prešľapujeme na mieste a čím viac, tým menej nám je stále všetko menej jasné. Napriek tomu zotrvačnosťou, povinnosťou a túžbou vlastniť nové certifikáty, pokračujeme vo vzdelávaní sa. Postupne nám predsudky múdrosti prerastú do patentu na rozum a už neveríme ničomu, len tvrdohlavo svojej pravde.
Vtedy treba všetko zabudnúť, inak nemôžeme nič nové prijať a pochopiť. Až potom sa k
onfrontácia s nechcenou realitou stane súčasťou našej atmosféry vnútorného porozumenia. Začneme konečne cítiť a praktizovať vlastnú empatiu a prestaneme si odmietať nepoznané.

Najlepší spôsob ako s istotou stáť na pevných základoch vzdelania je schopnosť nestáť, ale pružne rozmýšľať.

Najskôr sa však treba oslobodiť a vedieť s istotou improvizovať. Uvedomiť si, že vedomosť je IQ a to nás posúva učením sa od iných. Uveriť, že vedomie je EQ a to nás posúva učením sa podľa vlastného pochopenia. A nakoniec prijať, že naša osobná múdrosť je individuálna pamäť všetkých našich spomienok a jej skúsenosť nám spája oboje do osobných riešení a vlastných životných právd.

Žiť príbeh učiaceho sa na chybách je prvá cesta.
Druhá je cestou sloboného, ktorý ich už vie neopakovať. 
Autor : Maroš Gečevský/ master IAM