Atmosféra je kompozícia pocitov a konštrukcia emócií.

Keď raz môj 11-ročný syn čítal článok o interiéroch, pri večeri sa ma spýtal: „ Tati a čo vlastne stále robíš ? “ Nevedel som mu to detsky vysvetliť, ale podstrčil som mu časopis plný obrázkov so slovami „ Skús čítať až do konca.“ Už v úvode zbadal meno a názov mojej metódy, zamyslel sa, prestal čítať, pozrel sa mi priamo do očí a povedal: „ Aha, tak ty robíš zmenu a dávaš ju ľuďom. To prenášanie stolov a rozsadenie ľudí je niečo, na čo sa treba dobre pripraviť, lebo je to dôležité. Ale naše firmy to robia ako posledné, čo chcú spraviť. A mali by to robiť ako prvé. Zaujímavé, tati, to je pekné robiť ľudom dobre.“ 
Všetko mi dalo zmysel a spomenul som si na klienta, ktorý toho veľa nenahovoril. Zato v jeho konštatovaniach bolo vždy viac než slová. Keď predstavoval svojim kolegom, čo sa v ich firme bude diať, povedal : „ To sú oni, čo nám urobia dobro.“ Vtedy som sa zasmial, že to povedal tak detsky. Teraz, keď mi syn povedal to isté, som šťastným človekom. Deti nevedia klamať, pretože už často rozumejú problémom viac než dospelí. Tak prečo nebyť deťmi a povedať to poctivo nahlas ako oni dvaja : „ Urobme si dobre, buďme IAM.“